Vlčí dar (Anne Riceová) - recenzia | Alebo (skoro) zbesilá jazda s Morphenkindmi

Mladý novinár pracuje pre San Francisco Observer. Staršia žena ho privíta vo svojom úžasnom rodinnom sídle. On má o ňom napísať článok a ona ho potrebuje súrne predať. Náhodné stretnutie dvoch nepravdepodobných spoločníkov... Idylickú noc náhle ukončí príšerné, nepredstaviteľné násilie, mladíka nevysvetliteľne napadne – a uhryzne – zver, ktorého v tme ani nezazrie... Násilný čin naštartuje hrozivú, no lákavú premenu a mladý muž – extatický a zároveň zhrozený – sa zmieruje s tým, že sa mení a súčasne sa obáva, čo sa z neho stane – čoskoro zakúsi vzrušujúci vlčí dar.

Snaží sa odolávať paradoxnej slasti a radosti z vlčej divokosti a potešenia zo sily a (prekvapivého) apetítu, zamotá sa do čudnej a nebezpečnej záchrany ohrozených ľudí. „Vlčieho muža“ zúfalo naháňajú úrady, médiá aj vedci. Hrozí, že dôkazy DNA odhalia jeho dvojitú identitu... Keď sa ho zmocní nová vrúcna láska, vynárajú sa otázky, ktoré ho ženú hlbšie do neznámeho záhadného sveta: prečo a ako dostal tento dar, aká je jeho skutočná povaha a čo má znamenať tá čudná, ale uspokojujúca túžba po dobre. Je hlboko presvedčený, že takých ako on je možno viac a sledujú ho – sú to akési strážne bytosti, ktoré existujú odjakživa, poznajú staroveké tajomstvá a alchymistické záhady. Popri tom všetkom hľadá spásu pre dušu trápenú novým svetom zvodov a pred ním je náročná, vzrušujúca cesta, aby sa stal naplno vlkom a zároveň človekom.

Zo začiatku to bolo mierne chaotické. Reuben sa len zoznamoval so svojím novým telom a objavoval svoje nové možnosti. No tiež to bol ešte stále starý Reuben, ktorý pracoval ako novinár a celý život mu riadili dve ženy a to jeho matka a priateľka. Hneď na prvých stránkach vysvitlo, že už ako 23ročný býva s rodičmi, čo bolo pre mňa minimálne veľmi prekvapujúce, pretože si jednoducho neviem predstaviť, že by som v takom veku bývala s rodičmi ja. Samozrejme neodsudzujem nikoho, kto býva s rodičmi.. :D

No späť ku knihe: vedela by som ju trošku posekať a vynechať časti, v ktorých som si buď myslela, že najzaujímavejšou témou je dom Nideckovcov alebo som mala chuť knihu okamžite zavrieť a viac ju neotvoriť. Sprvu ma veľmi zarazil netradičný vzťah Reubena s Laurou, no časom sa dá zvyknúť na všetko a ja som jednoducho nemala na výber, len ich rešpektovať. Asi od polovice sa však postava Laury začala prehlbovať a ja som ju začala mať trošku rada. Zato Reuben mi liezol na nervy už asi od prvej stránky knihy! Keď už sa teda hrá na pána Spravodlivého, tak nech to potom aspoň nerozoberá, aký je kvôli tomu smutný, no aj tak to neľutuje a podobne.. Tiež som neznášala tie detailné opisy keď vraždil ľudí. Koho, preboha, zaujíma ako chutí pečienka či žalúdok? No fuj.. >.< Dialógy boli občas mierne chaotické, lebo aj po polke strany hovorili o tom istom, respektíve strašne sa opakovali a nijako v danej téme nepokročili. :D

Táákže, prvú polovicu by som osekala minimálne na polovicu. Vynechala by som tie nechutné až brutálne opisy killovania zločincov a kľúčový moment zoznámenia Reubena a Lauri alebo ako to povedať.. :D No a druhá polka by mohla zostať taká, aká bola. Ale aj tak je zvláštne, že v knihe o vlkolakoch bol pre mňa najzaujímavejším predmetom dlhú dobu nejaký dom, ktorý bol v skutočnosti ale fakt úžasný a vôbec by mi nevadilo v nejakom podobnom bývať. :D

No ani nie tak delenie na polovice je trefné, lepšie je deliť to na dve polovice a od strany 300 pretože od vtedy som si to užívala, a ako! :3

Nastal veľký zvrat - na pľac prišli ctihodní gentlemani, mierne šibnutí doktori - konkrétne oni dvaja mohli byť ešte viacej rozoberaní a ich postavy mohli byť prehĺbenejšie, pretože som si ich ubľúbila. Svojím spôsobom :D - a objasňovanie záhad. Príbeh o tom, ako vlastne vlčí dar a Morphenkindi vznikli bol viac ako len zaujímavý a fakt ma to bavilo. Záver hodnotím na dve jedničky s tromi hviezdičkami, no nie je to len o tom, ako sa to vyvinie v poslednej pätine, ale ako to ide po celý čas. Preto mi neostáva nič iné, iba hodnotiť príbeh ako lepší priemer a počastovať ho tri a pol hviezdičkami. Ako vravím – prvou polkou sa musíte doslova prebojovať zubami-nechtami, no tá druhá je skoro zbesilá jazda vlčím životom.

Dovolím si teda vyhlasovať sa za akéhosi fanúšika Morphengift-u a pripojiť sa do ich fanklubu ak nejaký je. Pokračovanie príbehu o Reubenovi bolo americkým/anglickým čitateľom dopriané začiatkom minulého roku, neviem kedy sa dostane do rúk nám, keďže Vlčí dar bol na SVK vydaný len tento rok, no pevne verím, že vydavateľstvo Tatran sa s tým popasuje statočne, a teda si ho budeme môcť prečítať čo najskôr. :) Zároveň im aj ďakujem za poskytnutie RC review-u. :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ešte raz veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran. :)
Knihu si môžete kúpiť napríklad TU. :)