Pro Rhiannon jsou všechny dny stejné. Časem se smířila i s tím, že její přítel Justin je temperamentní, ale odtažitý a že to není kluk z romantických filmů. A naučila se několik základních pravidel: nedělat si příliš velké naděje, neupínat se na Justina a nesnažit se ho změnit.
Ale jednou se vše změní. Justin je jako vyměněný a prožijí dokonalý den. Ovšem příští ráno si Justin z předchozího dne vůbec nic nepamatuje a vše se vrátí do starých kolejí. A najednou do jejího života vstoupí cizinec, který tvrdí, že onen dokonalý den strávila s ním – s ním v Justinově těle.
Pokračovanie: Tak nakoniec nebude Den co den stand alonka, pribudlo k nej sesterské "pokračovanie" s názvom Jěště jeden den. Plus existuje krátky prequell s názvom Six earlier days, ktorý zobrazuje 6 A-ových dní predtým, ako sa stretol s Rhiannon.
Filmové spracovanie: Nie je.
Preklad: V poslednej dobe zisťujem, že sa mi v češtine číta o mnoho lepšie ako v slovenčine. Neviem či je českým vyjadrovaním, ale pripadá mi to také zvučnejšie.. :D
Obálka: Krásna rovnako ako aj predošlá, tento raz zladená do modrej.
Postavy: Rhiannon. Hm.. čo také o nej. Niekedy by som ju najradšej zabila. Niekedy som k nej mala obrovský rešpekt a zas inokedy som ju nedokázala totálne vôbec pochopiť, za čo môže z veľkej časti to, že sme v rovnakom veku a ja si proste nedokážem predstaviť, že by som šoférovala auto, starala sa o napitého priateľa, takmer nekomunikovala s rodičmi a podobne. Ale potom som si uvedomila, že okrem toho auta to máme dosť podobné svojim spôsobom, v každej situácií (okrem tých s A, pochopiteľne). V určitých momentoch mi neskutočne vadila svojimi siahodlými myšlienkovými pochodmi, tým ako vážila každé jedno slovo, tón akým ho povie a ako analyzovala tón a slová iných ľudí. Akože vážne - to sa reálne pri takých rozhovoroch nedá. Ledažeby mal človek zväčšenú kapacitu mozgu. Ale zároveň som si spomenula na Levithanovu inú knižku - Líbali jsme se - kde je tiež veľa filozofie, a tak som nejak usúdila, že to je ten typ autora, ktorý má premyslené ozaj detailne všetko týkajúce sa dejovej linky a ešte stíha pri tom ešte aj rozmýšľať.
A bol neskutočne a nekonečne zamilovaný do Rhiannon. Neviem, či tomu tak bolo aj pri Den co den a neviem, či som to aj vtedy tak vnímala, ale tuná to dosť bilo do očí.
Justin bol zas k nej rovnako bezočivý, ako nám A opisoval v prvej knihe, ale zato Rhiannon nám vysvetlila, že ju napriek všetkému miluje. Svojímdivným a zlým spôsobom, ale miluje. Hm, ďakujem pekne.
A ešte niečo málo k vedľajším postavám - počnúc jej kamarátmi, Prestona som si skutočne obľúbila, nemám síce slabosť na gayov, ale on bol zlatý. Páčilo sa mi aj ako sa zachovala Rebecca, keď prišlo do tuhého, no dobrú polovicu knihy mi liezla na nervy. Zároveň ako som spomínala to "tuhé", vtedy ma zas nahnevali Stephanie so Stevom. Celkovo, ich som brala ako také postavy do počtu, veľké miesto v knihe nezastávali a zakaždým sa pohádali za totálnu kravinu. :D Rhiannonini rodičia mi tiež vadili - neviem si predstaviť, že by som bývala s dvoma telesnými schránkami, ktoré mi nevedia nijako pomôcť, poradiť a pochopiť ma. Pripadá mi to tak, že tam boli iba preto, že Rhiannon nejakých rodičov prosto musí mať a žiadajú sa tam, ale inak boli totálne zbytoční. :D
Preklad: V poslednej dobe zisťujem, že sa mi v češtine číta o mnoho lepšie ako v slovenčine. Neviem či je českým vyjadrovaním, ale pripadá mi to také zvučnejšie.. :D
Obálka: Krásna rovnako ako aj predošlá, tento raz zladená do modrej.
Dej: Presne navlas rovnaký s akým sme sa stretli v predošlej
"časti". Veď predsa aj anotácia nám hovorí, že pôjde o to isté, ibaže
z Rhiannoninho pohľadu. Teda pardon.. to isté samozrejme nie, odkrýva sa nám
veľká časť príbehu, o ktorej sme predtým nevedeli - a síce detailne opísaný
každý jeden jej deň. V jej tele poväčšine aj s A, v niekoľkých rôznych telách.
V porovnaní s Den co den tu nie je tak výrazne vidieť rozdiel medzi
jednotlivými ľuďmi, ktorých si A "požičal", ale Rhiannon veľmi
výstižne opisuje ich inakosť a variabilitu.
Ak ste plánovali dať si pred touto knihou re-reading Den co
dňa, je to úplne totálne zbytočné a nepotrebné. Aj napriek tomu, že sa dá
očakávať, že rozhovory vedené v prítomnosti A a Rhiannon naraz sú navlas
rovnaké, napriek tomu ma to trocha zarazilo, keď som sa to snažila porovnať si.
Sprvu som nadávala, že bolo také veľké hluché miesto medzi prvým a druhým
dielom, a že si nič nepamätám už, vôbec, ale že vôbec to nevadilo, lebo ako
hovorím - ide o navlas rovnaký príbeh, ktorý presne začína aj končí v rovnakom
čase, iba že z Rhiannoninej perspektívy.Postavy: Rhiannon. Hm.. čo také o nej. Niekedy by som ju najradšej zabila. Niekedy som k nej mala obrovský rešpekt a zas inokedy som ju nedokázala totálne vôbec pochopiť, za čo môže z veľkej časti to, že sme v rovnakom veku a ja si proste nedokážem predstaviť, že by som šoférovala auto, starala sa o napitého priateľa, takmer nekomunikovala s rodičmi a podobne. Ale potom som si uvedomila, že okrem toho auta to máme dosť podobné svojim spôsobom, v každej situácií (okrem tých s A, pochopiteľne). V určitých momentoch mi neskutočne vadila svojimi siahodlými myšlienkovými pochodmi, tým ako vážila každé jedno slovo, tón akým ho povie a ako analyzovala tón a slová iných ľudí. Akože vážne - to sa reálne pri takých rozhovoroch nedá. Ledažeby mal človek zväčšenú kapacitu mozgu. Ale zároveň som si spomenula na Levithanovu inú knižku - Líbali jsme se - kde je tiež veľa filozofie, a tak som nejak usúdila, že to je ten typ autora, ktorý má premyslené ozaj detailne všetko týkajúce sa dejovej linky a ešte stíha pri tom ešte aj rozmýšľať.
A bol neskutočne a nekonečne zamilovaný do Rhiannon. Neviem, či tomu tak bolo aj pri Den co den a neviem, či som to aj vtedy tak vnímala, ale tuná to dosť bilo do očí.Justin bol zas k nej rovnako bezočivý, ako nám A opisoval v prvej knihe, ale zato Rhiannon nám vysvetlila, že ju napriek všetkému miluje. Svojím
A ešte niečo málo k vedľajším postavám - počnúc jej kamarátmi, Prestona som si skutočne obľúbila, nemám síce slabosť na gayov, ale on bol zlatý. Páčilo sa mi aj ako sa zachovala Rebecca, keď prišlo do tuhého, no dobrú polovicu knihy mi liezla na nervy. Zároveň ako som spomínala to "tuhé", vtedy ma zas nahnevali Stephanie so Stevom. Celkovo, ich som brala ako také postavy do počtu, veľké miesto v knihe nezastávali a zakaždým sa pohádali za totálnu kravinu. :D Rhiannonini rodičia mi tiež vadili - neviem si predstaviť, že by som bývala s dvoma telesnými schránkami, ktoré mi nevedia nijako pomôcť, poradiť a pochopiť ma. Pripadá mi to tak, že tam boli iba preto, že Rhiannon nejakých rodičov prosto musí mať a žiadajú sa tam, ale inak boli totálne zbytoční. :D
Hodnotenie: Jěště jeden den je pre mňa aj po troch rokoch
rovnako veľké dielo ako aj Den co den. Pri konci som revala ako malá a
prečítala som ho za nejaké tri dni, čistého času, čo je pre mňa veľmi, veľmi
rýchlo, vzhľadom na momentálnu situáciu. :D Chcem si strašne moc prečítať od Davida
ešte niečo, pretože som takmer zabudla, aký skvelý spisovateľ je. Aj keď
svojský, treba mať preňho pochop - a vtedy sa Vám jeho knihy budú páčiť! :)
Tomuto jeho dielu dávam štyri hviezdičky a rozhodne odporúčam každému, komu sa
páčil Den co den alebo má rád knihy na podobnú tématiku.
