sobota 28. júna 2014

(Ne)zvaný hosť | Letné bláboly #2



Môj úplne debilný a nezaujímavý život ma čoraz viac doráža.. :D a tiež by ma zaujímalo, kto mi v ňom píše scenár..
Viem, že toto je KNIŽNÝ blog, no na leto sa očividne zmení na môj denníček. :3 Áno, viem a áno, je mi to blbé, ale koniec-koncov, prečo to aj tak nerobiť, no nie? :D

Ako som sa tak celkom slušne dostala z naštvaného stavu kvôli šablónkam, zazvonil u nás zvonček. Ono by to ani nebolo niečo neobviklé, keby u nás zvonil častejšie ako raz za mesiac. Za bránkou stáli nejaké decká a ja, keďže som bola skvelo ustrojená v pyžamovom tričku a ponožkách, von som vyslala svoju mamu. Decká mali v rukách našu mačku, ktorú našli v ... a spravili ... a ešte obehli celú ulicu.. a hľadajú jej majiteľa. Moja veľkodušná maminka, im ponúkla aby si mačičku nechali, však my ich máme plno.. ;)
Mňa to samozrejme nasral..naštvalo a s mamou som si to vybavila. :D A tak som letela hore ulicou za deckami, nech mi láskavo vrátia moju mačičku!! :'(( Ako sa ukázalo, mačka bola trošku bojovná, chúďa dievča, čo ju držalo trošku doškriabala a decká mačku vlastne ani nechceli. Ja, veľmi vytešená, ako som bitku pekne vyhrala, som si vykračovala, s mačičkou v rúčkach, dole ulicou s hrdým výrazom, ako som situáciu diplomaticky vyriešila. :D
U nás na dvor som si cicušku udobrovala šunkou (kŕmila som ju na smetiaku, ak by sa vám na fotkách niečo nezdalo :D), aby viacej nezdrhla (vraj si ako útočisko našla krásnu záhradu s tromi psami! ^.^). A vytešená, že mám svoju mačičku späť som sa vyvalila v obývačke a začítala sa do Halfbad (prvá knižná súvislosť.. obávam sa, že v tomto článku aj jediná :D).
Keďže je veľmi neobvyklé, aby naše mačky (máme 1 dospelú, 1 kocúra a malé mrňoušča) chodili na terasu, bolo mi divné, že sa tam môj triumf vyteperil. A tak som sa zas ja doteperila k oknu - oni sú to vlastne balkónové dvere - a ostala som stáť ako obarená, pretože v záhrade bolo naše stratené zlatíčko. A predo mnou naše nájdené zlatíčko. Čiže jedna musela byť votrelec.. Ktorá, sakriš?
Aby bolo jasné, nie som farboslepá a Tris (tak sa volá naše pôvodné zlatíčko :3) má dosť neobvyklú farbu. Je ryšavo-tmavohnedo-biela. (Ne)zvaný hosť, lepšie povedané Nezvaná hosťka (:D) bola sfarbená presne tak isto. Iba o trošku - malú trošku, nebadateľnú, na prvý pohľad ťažko-všimnuteľnú trošičku, no predsa - ináč..
A tak som tu pobehovala s metlou a snažila sa vyhnať nezvanú hosťku z našej (!!) terasy, kam majú mačky vstup zakázaný (nie že by to brali na vedomie..). A div sa svete, oni sa neodlišujú len sfarbením a pravdepodobne aj veľkosťou - Trisinka je menšia :D - ale aj povahou! :D
A tak na koniec - nechávam(e) to na prírodu, nech sa s tým vysporiada sama (-.-" :D) a snáď si (Ne)zvaná hosťka nájde správnu cestu domov. Alebo kamkoľvek inam, hlavne preč z našej záhrady!
Amen

Pre porovnanie, toto tuná je Tris:

A toto tuná je (dúfam) Dočasná hosťka.

Viem, že to nie je bohvieako vidieť, ale majú inakšie škvrny na tvári, Tris má ryšavú (vľavo) a bielo-hnedú (vpravo), kdežto Návštevníčka má hnedo-bielo-ryšavú (vľavo) a ryšavo-bielu (vpravo). :D


Aké debilné nezávideniahodné zážitky máte so zvieratami Vy? Čo by som podľa Vás mala s Nezvanou hosťkou robiť?
A čo Váš dnešný deň? Ako ste sa mali, čo ste robili? Čo ste ČÍTALI?? :DD

3 komentáre:

  1. Hah :D toto by som teda nečakala! :D máš ty teda šťastie!
    Takéto zážitky teda rozhodne nemám, teda nemám vôbec žiadne, čo by stáli za zmienku. Ja by som asi vycapila inzeráty alebo čo, lebo možno ju už niekto naozaj hľadá ;)
    Vyspávala som včerajšok, upratovala som, čítala si( Percyho Jacksona 2), slnila sa a relaxovala ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No, neviem či by som to nazvala zrovna šťastím. :D Proste si zo mňa niekto super strieľa! :D
      A s mačkami ja mám véééľa takýchto "super" zážitkov :D No najobľúbenejšími sú dva, keď sme vždy cez víkend utekali s mačiatkami veterinárovi, lebo boli choručké.. :D Jedno vyšetrenie cca 20€ a mačka potom aj tak buď zmizla alebo ju zrazilo auto.. -.-"
      Tie inzeráty - super nápad! :) Hoci decká čo mi ju "vrátili" pobehali celú ulicu a vraj sa majiteľ nenašiel, tak som si ju odniesla ja teda.. :D
      Navyše mali včera s Tris pár pomalých pokusov o skamarátenie sa, dnes však Tris nebolo.. :/
      Nevadí, budem na blogu ďalej hlásiť, čo sa u nás na záhrade deje. :D

      Odstrániť
  2. Hej, poznám.. :) Aj nám sa raz (teda veľkakrát, ale takáto situácia nastala len raz :D) stratilo mačiatko - volali sme ho Pivo (môj nápad :D). Po asi týždni sa nám cez 543256 osôb ozvala jedna "susedka" cez rolu, vraj majú našeho kocúrika. Keď sme si ho prišli zobrať, Pivčo bol trošku podrastený a pribraný (bol dobre živený), no bolo vidieť akú radosť tam z neho mali, a tak sme im ho nechali. :)

    OdpovedaťOdstrániť