piatok, 25. októbra 2013

Môj nevlastný brat (Enja Rúčková) - recenzia


Anotácia: Miriam po maminej svadbe získala nového brata. Volá sa Sethos, meno dostal po bohu chaosu, búrok a púšte. Nevlastní súrodenci si zvykajú nielen na nových rodičov, ale hlavne na seba. Po prázdninách začnú študovať na rovnakom gymnáziu - Miriam je prváčka, Seth maturant. Hoci ich súrodenecké doberanie miestami prekračuje únosnú mieru, v škole sa Seth voči „sestre“ správa ako ochranca a džentlmen. A napriek tomu, že sa dievčatá na mladíka s gréckymi koreňmi lepia, jeho záujem sa stále viac sústreďuje na Miriam. 

A Miriam má zo svojho nevlastného brata (nielen) v hlave čoraz väčší zmätok...



Dej: Stalo sa vám už niekedy, že by sa vaša mama s niekym zobrala a vám by pribudol o 3 roky starší brat? A navyše polovičný Grék? No, mne veru nie.. Ale Mime sa presne toto stalo, nebola z toho priveľmi nadšená a ani ten dotyčný nevlastný brat nie. Ale postupne si k sebe nachádzajú cestu, ktorá pokračuje ďalej pred očakávaným koncom. A myslím, že väčšine z nás je jasné, ktorým smerom sa to uberá..

Moje pocity: Možno by som túto recenziu ani nikdy nenapísala, ale pred chvíľou som čítala inú na túto knihu a nie celkom som súhlasila  so slečnou blogerkou. Teda, aby som vás dostala do obrazu, jednou z kníh od Enji som začínala svoj druhý život čitateľa. (Príbeh o tom ako a prečo som začala čítať nie je síce dlhý, ale písaťho tu teraz nebudem..) A preto som na ňu trošku (no, možno trošku viac) citlivá. Takže logicky keď tá nemenovaná blogerka kritizovala túto knihu, tak ma to trošku pobúrilo a chcela som o svoje pocity podeliť aj ja.. a navyše, asi by som dnes nezaspala.

Ako som už spomínala, knihy od Enji mám rada a nečítala som len dve (zo siedmich). Toto rozhodne nie je najlepší kúsok, ale zlá nie je. Verte mi. Pri mne svoj účel splnila.. A síce, keď som ju dnes dočítala, mala som taký pocit akoby som čítanie zahájila len chvíľu pred tým. Akoby som ju bola doslovne otvorila na prvej strane a za pár minút zatvorila na poslednej. Dej ma do seba úplne vcucol. Autorkin štýl písania mi sedí, kapitoly boli dlhšie, ale obsahovali ešte jednotlivé krátke kapitolky, ktoré mali po 2-3 strany. Takže jednu takúto malú som mala prečítanú za chvíľu, a tak som si povedala, ešte jednu, a potom ešte jednu, a takto sa to so mnou viezlo po celú dobu.

Hlavní hrdinovia: Každý trochu iný alebo aby som bola presnejšia, ak si zoberiete napríklad jeho vlastnosti a obrátite ich presne na opak. Vyjdu vám jej vlastnosti. A tých pár výnimiek len potvrdzuje pravidlo.

Zmena vydavateľstva - prečo?: Kto pozná autorku aspoň trochu, tak vie, že takmer všetky knihy jej doposiaľ vyšli v Motýle. No, ale knihu Môj nevlastný brat vydalo Evitapress.
Popravde, trochu som sa divila a chcela som aby to vyšlo v Motýle, pretože by krásne ladila s ďalšími čo mám doma, ale nuž, zmeniť som to nemohla a preto som to viac nerozpitvávala.
Ale musím povedať, že mám taký pocit, že aj iná väzba, formát, font písma, a tie ďalšie detaily na mňa nejako predsa-len vplývali. Niekedy som sa zamýšľala: "Skutočne držím a čítam knihu od Enji, alebo to napísal niekto iný?" a teraz sa tak spytujem, či si menšiu obmenu štýlu nahováram kvôli zmene formátu, alebo či sa fakt niečo zmenilo..

Pokračovanie: Nie je.

Hviezdičkovanie: Tri.

Odporúčam: Áno, mne sa páčila, ale ešte som nezistila, či pre samotnú knihu, alebo pre autorkino meno. Každopádne, pozitívne pocity prehlasovali nepozitívne a negatívne neboli.. Ale, kniha nesadne každému..
Takže, aby som to nakoniec zhrnula, pretože mám pocit, že je to napriek všetkému nejasné. A možno si budem nakoniec aj protirečiť, ale veď, ženy nevedia čo chcú.. :D (o mojej nerozhodnosti svedčí aj to množstvo obrázkov.. pôvodne tu mali byť asi dva-tri.. :))
Príbeh, kniha, postavy, prostredie, proste všetko sa mi páčilo, kniha ma odpútala od reality a vytvorila nové myšlienky. Som rada, že som si ju kúpila, že som ju čítala, že som jej poskytla teplé miestečko v poličke a v neposlednom rade, že v nej mám autorkin podpis. :)

2 komentáre: