sobota, 31. decembra 2016

Ještě jeden den | David Levithan | recenzia



Pro Rhiannon jsou všechny dny stejné. Časem se smířila i s tím, že její přítel Justin je temperamentní, ale odtažitý a že to není kluk z romantických filmů. A naučila se několik základních pravidel: nedělat si příliš velké naděje, neupínat se na Justina a nesnažit se ho změnit.

Ale jednou se vše změní. Justin je jako vyměněný a prožijí dokonalý den. Ovšem příští ráno si Justin z předchozího dne vůbec nic nepamatuje a vše se vrátí do starých kolejí. A najednou do jejího života vstoupí cizinec, který tvrdí, že onen dokonalý den strávila s ním – s ním v Justinově těle.



Pokračovanie: Tak nakoniec nebude Den co den stand alonka, pribudlo k nej sesterské "pokračovanie" s názvom Jěště jeden den. Plus existuje krátky prequell s názvom Six earlier days, ktorý zobrazuje 6 A-ových dní predtým, ako sa stretol s Rhiannon.
Filmové spracovanie: Nie je.
Preklad: V poslednej dobe zisťujem, že sa mi v češtine číta o mnoho lepšie ako v slovenčine. Neviem či je českým vyjadrovaním, ale pripadá mi to také zvučnejšie.. :D
Obálka: Krásna rovnako ako aj predošlá, tento raz zladená do modrej.




Dej: Presne navlas rovnaký s akým sme sa stretli v predošlej "časti". Veď predsa aj anotácia nám hovorí, že pôjde o to isté, ibaže z Rhiannoninho pohľadu. Teda pardon.. to isté samozrejme nie, odkrýva sa nám veľká časť príbehu, o ktorej sme predtým nevedeli - a síce detailne opísaný každý jeden jej deň. V jej tele poväčšine aj s A, v niekoľkých rôznych telách. V porovnaní s Den co den tu nie je tak výrazne vidieť rozdiel medzi jednotlivými ľuďmi, ktorých si A "požičal", ale Rhiannon veľmi výstižne opisuje ich inakosť a variabilitu.
Ak ste plánovali dať si pred touto knihou re-reading Den co dňa, je to úplne totálne zbytočné a nepotrebné. Aj napriek tomu, že sa dá očakávať, že rozhovory vedené v prítomnosti A a Rhiannon naraz sú navlas rovnaké, napriek tomu ma to trocha zarazilo, keď som sa to snažila porovnať si. Sprvu som nadávala, že bolo také veľké hluché miesto medzi prvým a druhým dielom, a že si nič nepamätám už, vôbec, ale že vôbec to nevadilo, lebo ako hovorím - ide o navlas rovnaký príbeh, ktorý presne začína aj končí v rovnakom čase, iba že z Rhiannoninej perspektívy.


Postavy: Rhiannon. Hm.. čo také o nej. Niekedy by som ju najradšej zabila. Niekedy som k nej mala obrovský rešpekt a zas inokedy som ju nedokázala totálne vôbec pochopiť, za čo môže z veľkej časti to, že sme v rovnakom veku a ja si proste nedokážem predstaviť, že by som šoférovala auto, starala sa o napitého priateľa, takmer nekomunikovala s rodičmi a podobne. Ale potom som si uvedomila, že okrem toho auta to máme dosť podobné svojim spôsobom, v každej situácií (okrem tých s A, pochopiteľne). V určitých momentoch mi neskutočne vadila svojimi siahodlými myšlienkovými pochodmi, tým ako vážila každé jedno slovo, tón akým ho povie a ako analyzovala tón a slová iných ľudí. Akože vážne - to sa reálne pri takých rozhovoroch nedá. Ledažeby mal človek zväčšenú kapacitu mozgu. Ale zároveň som si spomenula na Levithanovu inú knižku - Líbali jsme se - kde je tiež veľa filozofie, a tak som nejak usúdila, že to je ten typ autora, ktorý má premyslené ozaj detailne všetko týkajúce sa dejovej linky a ešte stíha pri tom ešte aj rozmýšľať.
A bol neskutočne a nekonečne zamilovaný do Rhiannon. Neviem, či tomu tak bolo aj pri Den co den a neviem, či som to aj vtedy tak vnímala, ale tuná to dosť bilo do očí.
Justin bol zas k nej rovnako bezočivý, ako nám A opisoval v prvej knihe, ale zato Rhiannon nám vysvetlila, že ju napriek všetkému miluje. Svojím divným a zlým spôsobom, ale miluje. Hm, ďakujem pekne.
A ešte niečo málo k vedľajším postavám - počnúc jej kamarátmi, Prestona som si skutočne obľúbila, nemám síce slabosť na gayov, ale on bol zlatý. Páčilo sa mi aj ako sa zachovala Rebecca, keď prišlo do tuhého, no dobrú polovicu knihy mi liezla na nervy. Zároveň ako som spomínala to "tuhé", vtedy ma zas nahnevali Stephanie so Stevom. Celkovo, ich som brala ako také postavy do počtu, veľké miesto v knihe nezastávali a zakaždým sa pohádali za totálnu kravinu. :D Rhiannonini rodičia mi tiež vadili - neviem si predstaviť, že by som bývala s dvoma telesnými schránkami, ktoré mi nevedia nijako pomôcť, poradiť a pochopiť ma. Pripadá mi to tak, že tam boli iba preto, že Rhiannon nejakých rodičov prosto musí mať a žiadajú sa tam, ale inak boli totálne zbytoční. :D



Hodnotenie: Jěště jeden den je pre mňa aj po troch rokoch rovnako veľké dielo ako aj Den co den. Pri konci som revala ako malá a prečítala som ho za nejaké tri dni, čistého času, čo je pre mňa veľmi, veľmi rýchlo, vzhľadom na momentálnu situáciu. :D Chcem si strašne moc prečítať od Davida ešte niečo, pretože som takmer zabudla, aký skvelý spisovateľ je. Aj keď svojský, treba mať preňho pochop - a vtedy sa Vám jeho knihy budú páčiť! :) Tomuto jeho dielu dávam štyri hviezdičky a rozhodne odporúčam každému, komu sa páčil Den co den alebo má rád knihy na podobnú tématiku.






piatok, 20. mája 2016

Dni krvi a trblietavých hviezd | Laini Taylorová | recenzia



Vďaka krásnemu anjelovi Akivovi sa Karou dozvedá vytúženú pravdu o sebe a tá pravda je bolestná... Navyše sa do serafa zaľúbi a nik netuší, či ich láska pretrvá začínajúcu sa vojnu medzi svetmi dobra a zla...

Karou, modrovlasá študentka umenia v Prahe a pomocníčka mocnej chiméry Priepastníka v inom svete, sa vďaka krásnemu anjelovi Akivovi s ohnivými očami dozvedá vytúženú pravdu o sebe. Nie je ľudskou bytosťou, ale chimérou v ľudskej podobe. Karou a Akiva sa zaľúbia a pustia sa za spoločnou predstavou: svet sa nemusí zmietať v krvavej vojne odvekých nepriateľov! Nezničia práve plamene vojny ich krátku lásku...?


V druhej časti, vo voľnom pokračovaní o zápase chimér a serafov, Karou zistí, že Akiva ju zradil. Zrada má katastrofálne následky pre ich svet zvaný Eretz, prístupný cez štrbiny na oblohe vysoko nad Zemou na dvoch miestach vzdialených tisíce kilometrov. Karou vie, kto je a kam patrí. V novom výbuchu vojny medzi anjelmi a chimérami stoja milenci proti sebe. Ich spoločné sny o lepšom svete ľahli popolom. Kým Karou pomáha budovať armádu netvorov, Akiva sa odhodlá ďalej bojovať za spásu a nádej. Podarí sa mu vzkriesiť nádej? 
V pokračovaní Dcéry dymu a kosti s názvom Dni krvi a trblietavých hviezd – sa Karou rozhoduje, ako pomstí smrť svojich najbližších. Nie je to však príbeh o pomste. Je to rozprávanie o nešťastí a kráse, tajomstvách a neuskutočniteľných rozhodnutiach.


Pokračovanie: Dni krvi a triblietavých hvied je teda vraj voľné pokračovanie Dcéry dymu a kosti, ktorú som prečítala a zrecenzovala dva a pol roka dozadu. Medzičasom sa splnili moje želania a knihu som zohnala za 4€. Aj by som bola bývala zabudla, aká unesená som z nej bola. Takže ma opäť začal trápiť ten nevydaný tretí diel. Ale tak, vyskillím si angličtinu a pustím sa do toho. Tak za dva a pol roka. Alebo možno už za dva.
Filmové spracovanie: Nemyslím, že by bolo alebo, že by sa chystalo, čo je, vzhľadom na zaujímavé spracovanie výzoru serafov aj chymér, škoda.
Preklad: V poriadku, občas nejaký ten preklep, dvakrát si, ale inak super. Funny fact: jedna z chymér sa u nás volá Bašís, po anglicky je to originál Bashees, dosť podobné, možno to nemuseli prekladat. :D
Obálka: Krásna tak ako aj predošlá.


Dej: Zo začiatku mi chvílku trvalo, kým som sa zorientovala (ale to bude aj tou časovou priepasťou, ktorá nastala dokým som dočítala prvý diel). Takže, zorientovala som sa, príbeh sa mi zapáčil a znovu som sa doň ponorila a taktiež zamilovala.
Opisuje situáciu po vojne, z rôznych uhlov pohladu. Stretneme sa s pohladom Karouiným i, samozrejme, Akivovym, no nechýba ani pohľad rôznych serafských či chymérich vojakov alebo civilov. Oproti prvej časti, kedy boli Karou s Akivom väčšinu času spolu a tvorili pár, tu bol počet ich dialógov minimálny, avšak láska bola o to cititeľnejšia.
Dej bol samozrejme aj akčný, keďže sa veľká časť príbehu odohráva na bojisku. Nechýbali ani survival prvky, pár lookingov späť do minulosti i jej analyzovanie.


Postavy: Stretávame sa opäť s Karou, Akivom, jeho súrodencami, ktorých som si veľmi obľúbila, pár random chymérami, resp veľa podstatnými chymérami, ktorých POV sa nám randomne menia.
Veľmi sa mi páčilo zakomponovanie Zuzany a Mika späť do príbehu. Prostredie Prahy mi bolo blízke, takže to na mňa pôsobilo autentickejšie, ako keby tam boli dvaja slováci. A to vždy tak zahreje pri srdiečku, hlavne ak sa jedná o zahraničnú knihu.
Veľmi som si obľúbila Ziriho. Fandila som mu hoci mám rada aj Akivu, ale bol to taký zlatý chalan a rovnako ako na Karou, aj na mňa pôsobil priateľsky.
V príbehu je vlastne veľa postáv, niekoľko hlavných no i veľa podstatných vedľajších, ktoré sú rovnako rozvinuté. Netreba sa medzi nimi ani veľmi rozhodovať, kontrast medzi kladnými a zápornými tam bol jasný, takže ak bol niekto dobrý, jednoducho ho musíte mať radi. :D A ak záporný, tak ho samozrejme hejtujete aj keď ja som mala nejakým zvráteným spôsobom sympatie voči Jaelovi.


Hodnotenie: Toto je kniha, ktorá ma donútila napísať po roku recenziu (hoci možno keby som nebola lenivá tak by to bolo aj skôr :D napr pri Dám ti aj Slnko), hodnota tohto príbehu je pre mňa vysoká, takmer vôbec som sa nenudila a zamilovala som si chymérie telá. Aj vďaka tomu, a ďalej tomu, že výnimočne boli záporáci aj anjeli, má kniha svoju jedinečnosť a čaro. Zanechala čo-to vo mne, takže ju hodnotím vysoko, rovnako ako prvý diel štvormi hviezdičkami a samozrejme odporúčam prečítať. Ak viete dobre po anglicky, rovno všetky tri diely aby potom na poličke pekne spolu ladili. :)