sobota, 31. mája 2014

Mesačná chvastačka za MÁJ



Autorkou je Judit.

Je mi fakt ľúto, že tento mesiac som sa blogu venovala minimálne (prepáčte :() a tomu zodpovedá aj celkový počet prečítaných kníh:
1. pokračovanie v Zbere kostí (RC) z minulého mesiaca
2. jedna recenzovka - Vlčí dar (RC)
3. pokračovanie v rozčítanom Ohni (RC čoskoro dúfam).
Čiže nič moc no.. :/

Včera mi prišiel mail a tak to vyzerá, že je na svete nová spolupráca s vydavateľstvo Jan Melvil, čo ma tiež obrovsky teší, pretože mi pošlú knižku Konec prokrastinace a som jej rada pretože 1) naučila som sa nové slovo (:DD) a po 2) pomôže mi prestať prokrastinovať (dúfam :D) a čo viac si priať?? :)


V máji som mala päť knižných úlovkov a to:
1. knižky Čo koho do toho od našej slovenskej autorky Enji Rúčkovej a Zamilovaná do anjela (Federica Bosco), ktorú som si konečne po roku kúpila, keď už mám pokračovanie, prečo nemať aj prvý diel?? (keď som ho 1.krát čítala, mala som ho z knižnice)
2. potom mi prišli knižky (a záložky a čajíky ^^) od úžasnej Maru: Rozděleni časem: Bouře a Dvojí tvář. :)
3. nakoniec mi prišiel Vlčí dar na recenziu od Tatranu. :) ^^

Aké prírastky do knižnice ste za máj mali vy? :) Čítali ste niektorú zo spomenutých kníh? Ak hej, páčila/li sa vám? :)
Vaša Maci :)

streda, 28. mája 2014

Vlčí dar (Anne Riceová) - recenzia | Alebo (skoro) zbesilá jazda s Morphenkindmi


Mladý novinár pracuje pre San Francisco Observer. Staršia žena ho privíta vo svojom úžasnom rodinnom sídle. On má o ňom napísať článok a ona ho potrebuje súrne predať. Náhodné stretnutie dvoch nepravdepodobných spoločníkov... Idylickú noc náhle ukončí príšerné, nepredstaviteľné násilie, mladíka nevysvetliteľne napadne – a uhryzne – zver, ktorého v tme ani nezazrie... Násilný čin naštartuje hrozivú, no lákavú premenu a mladý muž – extatický a zároveň zhrozený – sa zmieruje s tým, že sa mení a súčasne sa obáva, čo sa z neho stane – čoskoro zakúsi vzrušujúci vlčí dar.

Snaží sa odolávať paradoxnej slasti a radosti z vlčej divokosti a potešenia zo sily a (prekvapivého) apetítu, zamotá sa do čudnej a nebezpečnej záchrany ohrozených ľudí. „Vlčieho muža“ zúfalo naháňajú úrady, médiá aj vedci. Hrozí, že dôkazy DNA odhalia jeho dvojitú identitu... Keď sa ho zmocní nová vrúcna láska, vynárajú sa otázky, ktoré ho ženú hlbšie do neznámeho záhadného sveta: prečo a ako dostal tento dar, aká je jeho skutočná povaha a čo má znamenať tá čudná, ale uspokojujúca túžba po dobre. Je hlboko presvedčený, že takých ako on je možno viac a sledujú ho – sú to akési strážne bytosti, ktoré existujú odjakživa, poznajú staroveké tajomstvá a alchymistické záhady. Popri tom všetkom hľadá spásu pre dušu trápenú novým svetom zvodov a pred ním je náročná, vzrušujúca cesta, aby sa stal naplno vlkom a zároveň človekom.


Zo začiatku to bolo mierne chaotické. Reuben sa len zoznamoval so svojím novým telom a objavoval svoje nové možnosti. No tiež to bol ešte stále starý Reuben, ktorý pracoval ako novinár a celý život mu riadili dve ženy a to jeho matka a priateľka. Hneď na prvých stránkach vysvitlo, že už ako 23ročný býva s rodičmi, čo bolo pre mňa minimálne veľmi prekvapujúce, pretože si jednoducho neviem predstaviť, že by som v takom veku bývala s rodičmi ja. Samozrejme neodsudzujem nikoho, kto býva s rodičmi.. :D
No späť ku knihe: vedela by som ju trošku posekať a vynechať časti, v ktorých som si buď myslela, že najzaujímavejšou témou je dom Nideckovcov alebo som mala chuť knihu okamžite zavrieť a viac ju neotvoriť. Sprvu ma veľmi zarazil netradičný vzťah Reubena s Laurou, no časom sa dá zvyknúť na všetko a ja som jednoducho nemala na výber, len ich rešpektovať. Asi od polovice sa však postava Laury začala prehlbovať a ja som ju začala mať trošku rada. Zato Reuben mi liezol na nervy už asi od prvej stránky knihy! Keď už sa teda hrá na pána Spravodlivého, tak nech to potom aspoň nerozoberá, aký je kvôli tomu smutný, no aj tak to neľutuje a podobne.. Tiež som neznášala tie detailné opisy keď vraždil ľudí. Koho, preboha, zaujíma ako chutí pečienka či žalúdok? No fuj.. >.< Dialógy boli občas mierne chaotické, lebo aj po polke strany hovorili o tom istom, respektíve strašne sa opakovali a nijako v danej téme nepokročili. :D

Táákže, prvú polovicu by som osekala minimálne na polovicu. Vynechala by som tie nechutné až brutálne opisy killovania zločincov a kľúčový moment zoznámenia Reubena a Lauri alebo ako to povedať.. :D No a druhá polka by mohla zostať taká, aká bola. Ale aj tak je zvláštne, že v knihe o vlkolakoch bol pre mňa najzaujímavejším predmetom dlhú dobu nejaký dom, ktorý bol v skutočnosti ale fakt úžasný a vôbec by mi nevadilo v nejakom podobnom bývať. :D

No ani nie tak delenie na polovice je trefné, lepšie je deliť to na dve polovice a od strany 300 pretože od vtedy som si to užívala, a ako! :3
Nastal veľký zvrat - na pľac prišli ctihodní gentlemani, mierne šibnutí doktori - konkrétne oni dvaja mohli byť ešte viacej rozoberaní a ich postavy mohli byť prehĺbenejšie, pretože som si ich ubľúbila. Svojím spôsobom :D - a objasňovanie záhad. Príbeh o tom, ako vlastne vlčí dar a Morphenkindi vznikli bol viac ako len zaujímavý a fakt ma to bavilo. Záver hodnotím na dve jedničky s tromi hviezdičkami, no nie je to len o tom, ako sa to vyvinie v poslednej pätine, ale ako to ide po celý čas. Preto mi neostáva nič iné, iba hodnotiť príbeh ako lepší priemer a počastovať ho tri a pol hviezdičkami. Ako vravím – prvou polkou sa musíte doslova prebojovať zubami-nechtami, no tá druhá je skoro zbesilá jazda vlčím životom.



Dovolím si teda vyhlasovať sa za akéhosi fanúšika Morphengift-u a pripojiť sa do ich fanklubu ak nejaký je. Pokračovanie príbehu o Reubenovi bolo americkým/anglickým čitateľom dopriané začiatkom minulého roku, neviem kedy sa dostane do rúk nám, keďže Vlčí dar bol na SVK vydaný len tento rok, no pevne verím, že vydavateľstvo Tatran sa s tým popasuje statočne, a teda si ho budeme môcť prečítať čo najskôr. :) Zároveň im aj ďakujem za poskytnutie RC review-u. :)


Za poskytnutie recenzného výtlačku ešte raz veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran. :)
Knihu si môžete kúpiť napríklad TU. :)

sobota, 17. mája 2014

Add yours (#2 - MÁJ)


Projekt je od Judit z MAWOB-u (link na úvodný článok TU) a pointou je každý mesiac odpovedať na ňou vymyslené otázky. Dúfam, že nič viac informatívne netreba, a teda hurááá na vec. :)



Autor, pri ktorého cliffhangeroch si idem vytrhať vlasy.
Dosť pekne ukončuje knihy zo série Pekelné stroje Cassandra Clare. Nie sú to úplne brutálne cliffhangre, no je to dosť na to, aby ste mali chuť zabiť vydavateľa, kvôli tomu, že mu tak dlho trvá preložiť jednu knihu.. :D


Autor, ktorý by mohol vydávať knihy ČASTEJŠIE.
Ako prvý mi napadol John Green, no on má dosť kníh, takže problém je skôr v tom, že u nás sa nikto neráči preložiť ich, čo je fakt škoda, no ja verím, že raz ich budeme mať preložené všetky! :3
A tiež by mohla Veronica Roth apísať ešte niečo.. :)


Kniha, ktorú každý vychvaľuje a ja vôbec nechápem prečo.
Ňoo.. to bude asi Na vine sú hviezdy. Akože bolo to pekné aj všetko, ale mne osobne sa Kam zmizla Aljaška páčila viacej a ten koniec pri Hviezdách ma trošku sklamal (nemyslím tým hlavnú zápletku, ale to, čo jej predchádzalo :/).


Kniha, ktorá je v mojej knižnici najcennejším úlovkom.
Dosť ma teší, že môj knižne-vôbec-nie-založený tato (pozdravujem ťa :D) mi do knižničky prispel svojou sériou kníh Cassanova, ktoré ja síce asi nikdy neprečítam, no sú najstarším kúskom na poličke a som tomu rada. :)


Postava, ktorá by si zaslúžila vlastnú knihu.
Hm.. čo sem len dám? :O No a šak zasmejte sa. :D Jednu celú knihu by som venovala Jacobovi alebo kľudne aj Edwardovi. Vlastne celý príbeh mali rozprávať oni a nie Bella, pretože povedzme si pravdu - neliezla Vám na nervy?? :D


Postava, ktorú z celej duše nenávidím. (Trošku spoiler na Som zlomená.)
Warner! Pretože je taký úžasný, že sa doňho Julliete zamilovala a teraz kvôli nemu musí opustiť Adama, pre ktorého nie je príliš dobrá. -.- Celé to tam Tahereh Mafi tou láskou pokazila, pretože inak to mohla byť celkom vydarená akčná séria o nebezpečnej babe (nevravím, že nie je/nebude, trojku som ešte nečítala), no to je asi vedľajšou témou a hlavnou je láska a milostný trojuholník! :'(


Hrdina, ktorý si môže dovoliť nevyzerať perfektne.
Jem z Pekelných strojov! :) Pretože je milý, charizmatický, obetavý, nesebecký atď. a je hrozne super! :3 Hoci necituje a nečíta rád knihy ako Will, je mu aj tak odpustené! A ja mám chuť dáť si re-reading TDI jak ich tu stále spomínam.. :D


Hrdinka, ktorú obdivujem.
Tých je viacej, dominuje Tris z Divergenice, ktorá sa vzoprela svojmu strachu a zvyšok určite poznáte, no mám rada trebárs aj takú Jeane z knižky Tweetni mi! mala ostrý jazyk a vedela sa pred všetkými krásne slovne brániť, takže aj preto je tu ona. :)


Najlepší nie hlavný knižný pár? (Trošku dosť veľký spoiler na Mechanickú princeznú.)
Opäť raz tie TDI.. čo sa to so mnou porobilo? :D Tešili ma páriky, ktoré sa tam vytvorili - najmä Gideon a Sophie a Willova sestra a Gabriel Lightwood.


HOT TOPIC: Video recenzia alebo radšej klasická recenzia? Ktorú z nich radšej?

Popravde, video recenzie sú dobré len vtedy, ak ich autor vie o čom hovorí, nehovorí stále to isté, nezakoktáva sa a povie presne to, čo človek, ktorý ju pozerá potrebuje počuť. Mne by to veľmi nešlo a keby aj, trvala by minimálne 15432567654 minút :D A tiež treba mať kvalitné prístroje na to aby tam nebol šum atď. Ja takéto recenzie moc nepozerávam, keď tak len výnimočne. No ak sú dobre spravené, palec hore! Človek, čo ju robíš, pokračuj! :3


Otázka na telo: Ja a spoilery - používam ich vo svojich recenziách? Čítam ich niekedy alebo sa im vyhýbam ako čert krížu?
Keď som začínala s blogovaním, prvotné recenzie ich boli plné. Potom som zistila, že existuje pojem "spoiler" a označuje to, čo by žiadny bloger nemal robiť, a tak som sa tomu začala vyhýbať. Samozrejme, niekedy to nejde, no aj tak ho nejakým spôsobom označím alebo čitateľovi oznámim, že s ním môže prísť do styku, takže čítanie recenzie na vlastné riziko.
Čo sa mňa týka - nevyhľadávam ich! :D Jedine ak by nastala taká situácia, že viem, že nejakú knihu čítať nebudem, no aj tak ma zaujíma ako skončí, tak sa spýtam alebo si to pohľadám.. :)


Taká plus otázočka odo mňa, na ktorú by som bola veľmi rada keby ste odpovedali: Registrujete v mojich recenziách veľa spoilerov? Vadia Vám? Mám s tým začať niečo robiť? :D

A ak sa chcete do ADD YOURS zapojiť aj vy, kuk na MAWOB. :)

nedeľa, 11. mája 2014

Zber kostí (Samantha Shannonová) - recenzia


Píše sa rok 2059. Viacero významných svetových miest ovláda bezpečnostná mocnosť Scion. Paige Mahoneyová pracuje v zločineckom podsvetí Scionského Londýna ako súčasť tajnej bunky, známej pod menom Sedem pečatí. Má nezvyčajnú prácu: nabúrava sa do myslí iných ľudí a získava informácie. Paige je tuláčka po snoch, vzácny typ jasnovidca, a v tomto svete sa jasnovidci dopúšťajú velezrady už tým, že dýchajú.

Ale keď Paige chytia a uväznia, objaví silu ešte zlovestnejšiu ako Scion. Väzenie pre jasnovidcov je vlastne celé izolované mesto – Oxford, ktoré pred dvoma storočiami vymazali z mapy a teraz je pod nadvládou mocnej rasy z iného sveta. Tieto bytosti, Refaimci, si veľmi cenia jasnovidcov – ako vojakov do svojej armády.

Paige pridelia refaimskému pánovi – Správcovi, ktorý sa má postarať o jej výcvik. Je to jej vlastník a prirodzený nepriateľ. Ale ak chce Paige znova získať slobodu, musí sa dozvedieť viac o jeho mysli a o jeho záhadných pohnútkach.


Dej je skutočne prepracovaný. Je vidieť, že to má autorka dobre rozmyslené a ja sa nemôžem dočkať toho, čo nám prinesú ďalšie časti, ktorých bude celkovo sedem! :3
Zber kostí je sprvu dosť náročný na zapamätanie si mien všetkých postáv (a že ich tam je teda hojne! :)), všetkých budov, oblastí a miest, a politickej situácie vo svete, ktorá sa nám otvára počas celej knihy, no ani na konci nevieme zďaleka všetko.
Čitateľa stále niečo prekvapuje a kniha je nabitá akciou! Ja som si čítanie užívala a veľmi ma bavilo - čo bavilo! to je slabé slovo :D - sledovať vzťah Paige s jej pánom - Správcom. Musím sa priznať, že som očakávala, že to dopadne nejako podobne, no nie zas až takto.. 3:D
No a koniec? Ten je hybridný! (:D) Je otvorený ale aj uzavretý! Kľudne by som si vedela predstaviť Zber kostí ako stand-alone-ku, možno plus nejakých 20 strán o tom, čo bude potom ako.. (som si spomenula, že vlastne nespoilerujem.. :D), no načo to robiť keď to autorka vyrieši za nás? Nepochybujem, že druhé pokračovanie bude ešte lepšie ako prvá časť a teším sa, až budem mať celú sériu (o XY rokov) na poličke pokope. :) 

Kniha sa mi veľmi páčila a rozhodne Vám ju odporúčam prečítať si. Vraj sú predané aj filmové práva, tak uvidíme či z toho niečo bude, no Zber kostí by som v sfilmovanej podobe videla rada. :)


Autorka (na fotke) je ešte mladučká (má nejakých 22 rokov), no podarilo sa jej vytvoriť svet, do ktorého som sa rada ponorila. Ešte som nečítala nič podobné, no už teraz viem, že séria bude patriť do mojich najobľúbenejších a s jej ukončením sa budem vyrovnávať len veľmi ťažko. No to dosť predbieham, hlavné je, aby ju nás aj vydali. :D

Paige sa mi ako hrdinka veľmi páčila. Bola inteligentná, dôverčivá v tej správnej miere a rýchlo sa učila. Ako som už spomínala - so Správcom tvorili správnu dvojku a zaujíma ma ako sa ich vzťah bude rozvíjať ďalej (aspoň dúfam, že sa bude rozvíjať ďalej.. :D).

Knižka u nás vyšla minulý rok vo vydavateľstve Tatran, ktorému vďačím, za poskytnutie recenzného výtlačku.
Páči sa mi, že zachovali originálnu obálku a oceňujem aj doložený slovník, pretože - povedzme si pravdu -, kto vie čo znamenajú slová ako "numen", "čušpajz", "dobašovať" alebo "špuľka"? :D
Druhá časť vychádza len v Amerike niekedy v októbri toho roku, takže my ju so štipkou optimizmu môžeme očakávať najskôr na jeseň a na poslednú časť sa načakáme ešte dlho-predlho, no nepochybujem, že sa to oplatí! :)

Úplne bez hanby jej dávam štyri a pol hviezdičky a odporúčam ďalej do sveta. :)
Ak hľadáte prepracovaný príbeh, v ktorom všetko, čo sa stane má určitý význam, nechcete milostné trojuholníčky a požadujete inteligentnú hlavnú hrdinku, tak si Zber kostí musíte kúpiť a prečítať!




Za poskytnutie recenzného výtlačku ešte raz veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Tatran. :)
Knižku si môžete kúpiť napríklad TU. :)

Prajem Vám príjemné čítanie :)

štvrtok, 8. mája 2014

Stretnutie v lese

Ahojte milí moji! :) Ja viem, viem, vôbec sa Vám nevenujem, no čo už? Je máj a s tým prichádza aj hokej, ktorý budem určite sledovať, takže sa k blogu dostanem ešte menej ako tomu bolo doteraz.
Mala som iné priority, neostávalo až tak veľa času na blog a povedzme si pravdu - vôbec ma nekopali múzy, alebo inak povedané - nenapadla mi žiadna téma na článok.. A keďže som ani veľa nečítala, nie je tu za máj ešte ani jedna recenzia a za apríl len pár. Ešte stále sa pasujem so Zberom kostí a je to dobré čítaníčko, to hej, len akosi niet kedy čítať.. :/

Ale o tom som nechcela. :) Nejako tento týždeň sme dostali za úlohu napísať cvičný sloh na podľa-mňa-dosť-klišeoidnú tému Stretnutie v lese. A ja som taká milučká a podelím sa s Vami oň, hoci si o svojej "tvorbe" myslím svoje.. :D Ale profesorke sa to páčilo.. :D

No, dosť bolo kecov a keď ste sa dostali až sem, máte to mať :)
P.S.: Niežeby som si o tom myslela neviemčo, ale len pre istotu: NEKOPÍROVAŤ!! :)


Stretnutie v lese

Utekám. Do tváre mi vráža konár z blízkeho stromu. Srdce mi ide vyskočiť z hrude a ledva lapím dych, no kroky za sebou počujem stále a hecujú ma bežať ešte rýchlejšie. Les redne. Čoskoro sa dostanem na cestu a budem v bezpečí, už len kúsok.. Zrazu sa potknem na kameni a padám na zem. Kroky sú čoraz hlasnejšie. Útočník sa približuje. A potom slabnú. Strácam vedomie..
Zobúdzam sa v tmavej izbe so zadebnenými oknami. Som priviazaná k posteli v nepríjemnej polohe a v nose ma štípe nechutný zápach. Cítim sa hrozne slabá. Opäť zaspávam..
„Vstávaj, ty mrcha!“ zručí na mňa odporný mužský hlas. Nado mnou sa skláňa zavalitý asi štyridsaťpäťročný nízky muž. Má šedivé vlasy, presvitá mu plešina a stretnúť ho tak na ulici, radšej by ste zmenili smer.
„Makaj,“ opäť na mňa kričí „nebudem čakať celý deň, kým sa rozhýbeš!“ Ako som si všimla, rozväzoval mi nohy. Teraz sa presunul k rukám.
Otázky typu Čo tu robím?Kde som? alebo Čo odo mňa chcete? sú úplne zbytočné. Neodpovedal by mi a keby aj, nepotrebujem sa ho pýtať. Viem to.
Keď mám voľné obe ruky aj nohy, postrkáva ma smerom k dverám. Idem s ním, klásť odpor nemá zmysel, ešte čo by mi viac ublížil. A vlastne chcem čo najskôr vypadnúť z tejto odpornej chyže.
Periférne si vidím modriny a podliatiny na rukách i nohách, kde nemám oblečenie, no bolí ma celé telo.
Netuším, čo za tými dverami môže byť, ale očakávam len to najhoršie.
Klope na ne. Dvakrát. Pauza. Jedenkrát. Kratšia pauza. Nakoniec trikrát a dvere sa otvoria. Vymysleli si signál. Prefíkané, aj keď neviem čo by im to pomohlo. Čo by asi tak zmohla o-posteľ-priviazaná zoslabnutá baba?
Za dverami stoja dvaja vysokí na pohľad svalnatí muži. Jeden mladší, druhý starší. Mladší je ešte o kúsok vyšší od druhého, vyzerá na asi dvadsaťpäť, má ostro rezanú sánku a chladné modré oči ako studne, no aj tak nečitateľné. Keby som nebola v takejto situácií a stretla ho v normálnom svete, bol by pekný.
Druhý môže mať asi štyridsať a pozerá na mňa takmer súcitne. To neznesiem. Neznášam súcit. Fľochnem naňho pohľadom a uvažujem, že by som ho aj opľula, no moje vyprahnuté hrdlo mi to nedovoľuje.
Môj väzniteľ-osloboditeľ prehodí pár slov s tým starším strážnikom. Vyzerá to skoro neviazane, uvoľnene. Akoby boli priatelia a bavili sa o obyčajných malichernostiach. No nie je to tak. Hovor ustane a vymenia sa. So straším strážnikom pokračujeme ďalej po tmavej chodbe. Môj väzniteľ-osloboditeľ ide opačným smerom.
Priestor je úzky, preto ide muž za mnou. Ruky mám za chrbtom ako vo zveráku. Prudko mnou trhne doľava, keď prichádzame na rázcestie.
Keď takto ideme už dosť dlho a cieľ je stále v nedohľadne, skúšam to s otázkami.
„Kam ideme?“ pýtam sa.
„Síce ti nikto nepovedal ´drž hubu´, no mohla si sa dovtípiť,“ odvrkne mi a ruky mi stlačí ešte silnejšie. Súcit sa zrazu stratil. Neviem, či mám byť rada alebo sa tešiť, ale keď to prežijem, isto tam budem mať modriny.
Za krátko po našom „rozhovore“ prichádzame do širšej chodby s tromi dverami.
„Tak čo? Kam by si chcela ísť?“ pýta sa ma takmer priateľsky.
Mám chuť zakričať preč a rozbehnúť sa kamkoľvek, len hlavne nevstúpiť do žiadnych z dverí.
„Do ľavých,“ mu nakoniec hovorím.
Tlačí ma k pravým. Nechápem, na čo sa ma potom pýtal.
Tentokrát nepoužíva žiadne zašifrované klopanie iba do nich proste kopne. V momente sa otvárajú a ukáže sa nám strachom utrápená tvárička malého dievčatka.
„Uhni, Marissa!“ zhukne na ňu ženský hlas. Je plný autority. Dievča ani necekne a prace sa nám z cesty. Strážnik ma tlačí k smeru, z ktorého sa šíril hlas.
„Ďakujem Tahhuban, môžeš ísť. Marissa! Vypadni!“ zrúkne žena a ostávam s ňou sama v miestnosti. Cítiť tu vlhkosť a pach plesne.
„Rada ťa opäť vidím, Clare!“ povie mi a v tom momente viem, že ani keby som robila čokoľvek, cesty späť už nie je.

Dúfam, že sa páčilo! :') 

nedeľa, 4. mája 2014

Bylo nebylo (#8) | Čo teraz čítam



meme by Kath

  • Vezmi knihu, ktorú práve čítaš.
  • Nalistuj prvú stranu.
  • Napíš prvú vetu.



Samantha Shannonová - ZBER KOSTÍ


"Rada si predstavujem, že nás na začiatku bolo viac."



Takže, teraz čítam Zber kostí, ktorého prvú vetu máte vyššie. Je to celkom dobré čítaníčko a zatiaľ ma to baví. Recenzia bude čoskoro. Dúfam.